Joy Fieldingová: Zátišie

Casey Marshallová je krásna, šťastne vydatá majiteľka úspešnej dizajnérskej firmy. Je dokonale spokojná so svojím životom, až kým ju nezrazí auto a celá sa nedoláme. No nielen to. Upadne do kómy, a keď sa z nej preberie, zistí, že nevidí a nedokáže komunikovať, zato počuje všetko, čo sa okolo nej deje. Veľmi rýchlo pochopí, že ľudia, ktorým dôverovala, nie sú takí, ako si myslela – a že jej nehoda v skutočnosti vôbec nebola náhodná. Má pocit, akoby sa jej život premenil na nočnú moru, z ktorej sa nemôže prebrať. Joy Fieldingová aj v knihe Zátišie majstrovsky vytvára labyrint napätia a udržuje v ňom čitateľa až do poslednej chvíle. Ukážka z textu „Je vôbec nádej, že ešte niekedy bude chodiť?“ „No, nevidím dôvod, prečo by nemohla. Nemala poškodenú miechu a zlomeniny sa jej pekne zahojili. Ak budeme poriadne masírovať tieto svaly,“ nadvihol prikrývku z nôh a začal Casey masírovať chodidlá, „keď sa preberie a mozog začne vysielať správne signály, nie je dôvod, prečo by nezačala znova používať ruky aj nohy.“ „Ale najprv sa musí prebrať.“ „Najprv sa musí prebrať.“ Už som sa prebrala, dočerta! Prečo môj mozog nevysiela správne signály? „Mozog dostal šupu,“ vyjadril sa ktorýsi lekár. Kedy to bolo? Koľko týždňov odvtedy uplynulo? Koľko mesiacov? Koľko ešte potrvá, kým sa mozog preberie? Bude mať dosť času? No tak, mozog, vzchop sa! Začni vysielať správne signály. Prsty, stlačte sestrine prsty. Nohy, kopnite Jeremyho do ruky. Urobte niečo... čokoľvek...